Ponaučenie zo svätojánskeho rána: problémom nie je pivo, ale jednotlivci, pre ktorých pravidlá neexistujú

Keď nedávno v Jekabpilse opitý vodič s dieťaťom v aute narazil do autobusu verejnej dopravy pri úteku pred políciou, v komunite vyvolalo pobúrenie. A oprávnene. Pretože tento príbeh obsahoval všetko – alkohol, útek pred políciou, jazdu bez vodičského preukazu, bez technickej kontroly a dieťaťa v kabíne. Inými slovami, muž bol pripravený riskovať nielen svoj vlastný život a životy ostatných účastníkov cestnej premávky, ale aj život vlastného dieťaťa.

Recidivisti nie sú náhodní páchatelia

Po takýchto správach človek nadobudne dojem, že lotyšské cesty sú plné takýchto jedincov. Otvorte si spravodajský portál – opitý vodič s 3 promile alkoholu v krvi narazí do električky. Na druhý deň – niekto bez vodičského preukazu zrazí chodca. O pár dní neskôr – uteká pred políciou. Človek nadobudne dojem, že „normálny vodič“ je v Lotyšsku zriedkavým javom.

Údaje však ukazujú opak. Podľa štatistík, ktoré má k dispozícii Lotyšský úrad pre poistenie motorových vozidiel, je podiel vozidiel jazdiacich bez platného vodičského preukazu motorového vozidla menej ako jedno percento. Okrem toho niekoľko štúdií, ktoré sme doteraz vykonali, ukazuje, že približne štvrtina tých, ktorí sa zúčastňujú na cestách bez platného vodičského preukazu motorového vozidla, je súčasne bez vodičského preukazu, technickej kontroly alebo šoférujú pod vplyvom alkoholu. Ak vezmeme do úvahy, že k 1. júlu 2025 bolo v Lotyšsku 890 373 platných vodičských preukazov, možno vypočítať, že viac ako 881 469, čiže 99 % vodičov, dodržiava to, čo od nich zákon vyžaduje. Existuje však malá skupina ľudí, ktorí predstavujú neúmerne vysokú hrozbu pre ostatných. Aj keby sme predpokladali, že táto skupina je 1 %, potom hovoríme o menej ako 9 000 vodičoch. Toto je klasický problém „lyžice dechtu v sude medu“. Len v tomto prípade je lyžica veľmi malá, ale decht je obzvlášť zapáchajúci.

A predsa, aj keby si niekto myslel, že ide o niekoľko recidivistov alebo pár nešťastných priestupkov, stojí za to pripomenúť si nedávno zverejnené údaje Štátnej polície. Tento rok bol identifikovaný vodič, ktorý sa v minulom roku dopustil 436 dopravných priestupkov. To je viac ako jeden priestupok denne! Tento príklad veľmi dobre ukazuje, že veľkú časť „čiernych“ štatistík bezpečnosti cestnej premávky netvoria státisíce rôznych vodičov, ktorí urobili chybu raz. Tvorí ich relatívne malá skupina ľudí, ktorí sa do hľadáčika systému dostávajú opakovane. Preto v Lotyšsku už dlho funguje systém bodov za priestupky – štát si uvedomil, že najväčším rizikom v premávke nie je jeden nešťastný priestupok, ale vzorec správania, ktorý sa opakuje.

Prečo nemôže byť každému recidivistovi pridelený vlastný policajt?

Potom vyvstáva zdanlivo logická otázka. Ak je týchto problematických ľudí len niekoľko tisíc, prečo každému z nich neprideliť vlastného policajta? Odpoveď je jednoduchá. Pretože to nie je jeden policajt na osobu. 24-hodinový dohľad si vyžaduje zmeny, sviatky, dovolenky, dopravu a dokumentáciu. V dôsledku toho by si nepretržitý dohľad nad niekoľkými tisíckami ľudí vyžadoval celý systém s niekoľkými tisíckami zamestnancov. Navyše by to nevyriešilo hlavný problém. Títo ľudia nie sú náhodní narušitelia. Často sú to profesionálni špecialisti na „obchádzanie systému“. Pred niekoľkými rokmi LTAB, ktorá analyzovala nehody spôsobené nepoistenými vozidlami a štatistiky rýchlostných kamier, dospela k zaujímavému záveru – niektorí porušovatelia veľmi dobre vedia, kde sa rýchlostné kamery nachádzajú a kde prebiehajú razie. To znamená, že nerobia chyby, ale cielene plánujú svoju trestnú činnosť.

Preto nie vždy fungujú trestné nástroje používané roky. Odoberú vodičský preukaz - osoba ďalej šoféruje. Dajú pokutu - nezaplatia. Odoberú auto - nájdu si iné. V niektorých prípadoch osoba jednoducho zmizne z legálneho ekonomického kruhu a žije podľa vlastných pravidiel.

Ľudia sa zmenia, keď sú následky okamžité.

Jedným z riešení, ako tomu predísť, by mohol byť špecializovaný probačný program pre recidivistov. Nie ďalší trest a súdny proces, ale obdobie dohľadu v trvaní niekoľkých mesiacov (alebo dokonca rokov), počas ktorého spolupracujú polícia, probačná služba, psychológ, narkológ a sociálne služby. V praxi by to znamenalo pravidelné testy na alkohol, náhodné kontroly, posúdenie závislosti, program nápravy správania, formálnu požiadavku na zamestnanie, kalendár platieb pokút a prácu s rodinou.

Najdôležitejší princíp je jednoduchý – nie že o šesť mesiacov bude súd, ale že ak sa dnes nedostavíte na test, zajtra budú následky. Osoba, ktorá dodržiava uložené obmedzenia, má následne možnosť postupne sa vrátiť do normálneho života. Takýto prístup nie je teória. V americkom štáte Južná Dakota existuje program s názvom „24/7 Sobriety“, v rámci ktorého musia ľudia s porušením predpisov o alkohole pravidelne absolvovať testy na alkohol alebo byť pod neustálym dohľadom. Štúdie ukazujú pokles opakovaných porušení. Podobné výsledky sa dosiahli aj na špecializovaných súdoch, ktoré pracujú s vodičmi, ktorí boli opakovane prichytení pri šoférovaní pod vplyvom alkoholu. V niektorých štúdiách sa recidíva v týchto programoch znížila až o 50 %. V Lotyšsku už existujú prvé zárodky takéhoto prístupu. Programy korekcie správania sa stávajú čoraz populárnejšími, ale je zrejmé, že len niekoľko prednášok nestačí. Nevyhnutné je aj následné monitorovanie.

Existuje však aj iná nepríjemná pravda. Rodina zvyčajne vie, že daná osoba šoféruje bez vodičského preukazu. Susedia to vedia. Priatelia to vedia. Niekedy to vie celá farnosť. Preto znižovanie recidívy nie je len úlohou polície. A nie je to príbeh verejného hanobenia. Naopak, ponižovanie často len posilňuje zmýšľanie „ja verzus systém“. Čím viac spoločnosť človeka ostrakizuje, tým ľahšie si nájde výhovorky, aby mohol naďalej žiť mimo pravidiel. Cieľ by mal byť iný. Vytvoriť okolo človeka sociálnu ochrannú bariéru, kde rodina, zamestnávateľ a komunita prestanú byť tichými spolupáchateľmi a stanú sa súčasťou bezpečnostného systému.

Zároveň sú potrebné aj pozitívne stimuly. Ak človek nebol prichytený pri porušení zákona počas roka, absolvoval liečbu alebo program korekcie správania, pracuje legálne a platí pokuty, mal by postupne znižovať obmedzenia. Ak ho poruší znova, mal by sa vrátiť k prísnejšiemu režimu. Veď problémom na lotyšských cestách nie je 890-tisíc vodičov. Problémom je niekoľko tisíc ľudí, ktorí roky žili v presvedčení, že pravidlá platia len pre všetkých ostatných. Pokiaľ budeme bojovať len s následkami, nie s príčinami, z času na čas si prečítame správy o ďalšom opitom vodičovi, ktorý uteká pred políciou bez vodičského preukazu, bez vodičského preukazu zodpovednosti za motorové vozidlo a bez zdravého rozumu. Niekedy sám. Niekedy s dieťaťom v aute.