O zelenej karte

Vešiak

V januári 1949 bola zorganizovaná jedna z prvých konferencií európskych poisťovacích organizácií s cieľom vytvoriť v budúcnosti medzinárodný systém povinného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (systém „zelenej karty“). Na tejto konferencii bola vyjadrená potreba zriadiť stály výbor zastupujúci všetky národné úrady v systéme zelených kariet. V súlade s vyššie uvedeným bola zriadená Rada predsedníctva. Prvé oficiálne plenárne zasadnutie Rady predsedníctva sa konalo v novembri 1951. V Rade predsedníctva vtedy zastupovali: Belgicko, Československo, Dánsko, Francúzsko, Grécko, Írsko, Veľká Británia, Luxembursko, Holandsko, Nórsko, Fínsko, Švajčiarsko, ako aj Švédsko. Národné úrady sa počas zasadnutia Rady kancelárií zhodli na koncepčne dôležitých otázkach pri zavádzaní systému „Zelenej karty“ a 1953. januára 1 bol systém „Zelenej karty“ plne implementovaný.

Ciele

• Zabezpečiť ochranu vlastníkov vozidiel v zahraničí vo vzťahu ku škodám spôsobeným tretej osobe pri dopravnej nehode spôsobenej zavinením vodiča vozidla (ďalej len ZP).
• Zabezpečiť majetkové záujmy obetí RTA v zahraničí aj v krajine bydliska osoby, ktorá RTA utrpela.
• Vyhnite sa potrebe vodičov uzatvárať hraničnú poistnú zmluvu pri prekračovaní hraníc krajín, v ktorých platí systém povinného poistenia zodpovednosti za škodu.

Systém je založený na zriadení špeciálnej štrukturálnej jednotky – Národnej kancelárie – v každej krajine systému zelenej karty, ktorá je zodpovedná za riešenie prípadov škôd spôsobených RTA vozidiel z iných krajín vo vlastnej krajine a koordinuje náhradu škôd spôsobených RTA vozidiel z vlastnej krajiny v zahraničí. Organizáciou zastupujúcou všetky národné úrady systému zelenej karty je Rada úradov.